pozadie

Fototechnika

NA CESTE ZA POUŽITEĽNOU TECHNIKOU NIELEN PRI TVORBE HDR             

9.september 2011

Využívanie techniky vysokého dynamického rozsahu nám umožňuje použiť skoro akýkoľvek fotoprístroj na záznam danej scény. To ste si iste uvedomili sami pokiaľ ste si prešli teóriu, alebo prečítali knihu o HDR (nemusela byt len moja :)). Avšak v tejto rubrike, by som sa rád venoval skôr technickým lahôdkam, alebo fotoprístrojov čo uľahčujú fotografovi život, pripadne dokážu svojim DR nahradiť aspoň čiastočne HDR processing.

Ešte by som rád uviedol na pravú mieru to, že budem poväčšine opisovať fotoprístroje značky Nikon, to neznamená, že Canon či iná značka je horšia, alebo lepšia. Proste je to tým, že sám bežím na tejto platforme, takže mam najviac skúsenosti s danou značkou. Analógiu si urobte sami. Ďalej by som rád upozornil, že akýmkoľvek prístrojom sa dá urobia dobra fotka, nefotia čipy, Mpx, a ja neviem čo... fotografuje človek! Vybraté prístroje uvádzam ako doporučene prístroje, ktoré vám uľahčia život, pokiaľ to s fotografiou myslite vážne, ale hlavne fotografia nie je o prístrojoch a vybavení , ale o fotografovi.
O žiadnom s prístrojov nebudem písať story. Recenzie a technické dáta si nájdete kdekoľvek na internete. Povieme si len tie informácie ktoré považujem v kontexte informácii na tejto stránke za dôležite. Zbytok si iste poľahky vyhľadáte.

 

Nikon D300
Nazvime ho východiskovým bodom pre kvalitnú fotografiu. Je to základný kameň polo až profesionálnej práce. Ma všetko čo by mal mat fotoaparát do akéhokoľvek prostredia a na dennú pracú. Ergonómia je výborná, rozlíšenie 12,3 Mpx je dostačujúce aj na zväčšeniny 100x70 cm. Šum je aj vrátane ISO 800 prijateľný a použiteľný. Najnižšie ISO je 200 (boostované 100). Ma veľmi dobru kresbu, pokiaľ použijete kvalitne sklo. S pevným sklom 50mm f1.4, je dokonalý. RAW ma 14-bitovi a dynamicky rozsah je dostatočný – 12 EV. Vzhľadom na parametre dostanete pri pseudoHDR procese s jedného RAWu viac ako u bežných fotoprístrojov pri klasickom HDR sendvičovani. Drvivá väčšina snímok s mojej galérie bola tvorená s D300 a D200. Je to pristroj skoro na všetko. Iba výnimočné budete potrebovať niečo iné.

 

Nikon D3x
Tak to je o inom. Je to excelentný fotoprístroj. Momentálne má najkvalitnejší obraz medzi zrkadlovkami na svete, rozlíšenie je 24,3 Mpx, čo vám naozaj stačí na profesionálnu každodennú prácu. Šum je vynikajúci, fotografie s ISO 1600 sú úplne použiteľné. Čo nás však zaujíma kvôli dynamickému rozsahu nie je veľké ISO, ale to malé t.j. najnižšie je ISO 100 (boostovane ISO 50). Ergonómia patri k tomu najlepšiemu čo je na trhu. Kvalitou zatieňuje väčšinu stredoformátov a tomu najlepšiemu PhaseOne 65+ šľape na paty, rozdiel v DxO Mark je len jeden bod. V dynamickom rozsahu D3x poráža stredoformát PhaseOne a ma úctyhodných 13,7 EV. D3x poskytuje perfektný obraz ostrý až na hranicu jednotlivého pixelu, s kvalitnými objektívmi nikkor je to neprekonateľná kombinácia.            D-lighting (zvýšenie dynamického rozsahu od Nikonu) funguje oveľa bezprostrednejšie a reálnejšie ako na D300. Samotný JPEG výstup je naozaj ukážka kvality – vzor ako by to malo vypadať u fotoaparátu. Nehovoriac o dokonalej možnosti si prispôsobiť všetky nastavenia fotoaparátu. V každom ohľade platia na D3x superlatíva, samozrejme okrem ceny. Ale pokiaľ fotografujete profesionálne niet čo váhať. V RAWe nám D3x poskytne takú veľkú dynamickú slobodu ako žiadny iný bežný fotoprístroj. Na dôkaz si pozrite panorámu, ktorá je vytvorená ako pseudoHDR s jedného RAWu.


Nikon D3x, 1/100s, f8, ISO100, D-Light Normal, pano spojene s 5 snímok, úprava Nikon Capture NX

 

FujiFilm X100

Excelentný profi retrokompakt s polovičným čipom APS-C s rozlíšením ako D300 t.j. 12,3 Mpx. D300 však x100 hravo prekonáva v dynamickom rozsahu. Fotoaparát skoro nešumí, jeho výstup na ISO 3200 je zrovnateľný s výstupom ISO1000 na D300. Je to vynikajúca alternatíva (druhy fotoaparát) k D3x, pretože obrazová kvalita X100 je bez chyby a jeho mobilita je neporovnateľná. Ked som ho dostal do ruky mal som určitou nevôľou k tomu, že ma nevymeniteľný pevný objektív, ale získal si ma hneď prvými zábermi. 35mm objektív od Fujinomu (vyrába objektívy aj pre Hasselblad) so svetlosťou f2 je perfektný, a aspoň sa nešpiní čip.
Človek je konečne fotografom, spomenul som si na moje začiatky, keď som mal pravé prvú zrkadlovku s 35mm objektívom a nad kompozíciou a každým záberom človek viac rozmýšľal, ako teraz v dobe superzoomov a gigabytov, keď človek len mačka a snáď zo stovky fotiek sa niečo podarí....
X100 zvláda aj video v stereo HD formáte (720p/24 fps) v dobrej kvalite. Rozsah ISO ma od ISO 100 po ISO 12800. Do ISO 6400 je to použiteľné. Používa inteligentnú automatiku blesku, snímky naozaj vypadajú skvelo. Prehliadový revolučne hybridný hľadáčik je opticky – elektronický, môžete si voliť jeho režim. Sekvenčné snímanie zvláda rýchlosťou 5 fps. Disponuje známym režimom od Fuji na zvýšenie dynamického rozsahu až o 400%, funguje to skvelo aj v aromatickom režime.
Jediné šomranie odo mňa zaznie na vydrž akumulátora, čo je naozaj bieda a nutnosti použiť čo najrýchlejšiu SD kartu akú zoženiete, inač treba krížovku zo sebou. Pokiaľ investujete do karty a dvoch náhradných akumulátorov, budete nad mieru spokojný s obrazovou kvalitou na profesionálnej úrovni. Nebudem tu dupľovať zbytočne informácie. Najviac súhlasím s recenziou Kena Rockwella, ktorá je podrobná a zahŕňa aj užívateľskú príručku ako čo najlepšie nastaviť, aby ste s X100 vymačkali všetko. http://www.kenrockwell.com/fuji/x100.htm
Na záver pridávam na porovnanie foto z tej istej pozície ako bolo už ukázané u D3x.


FujiX100, 1/500s, f8, ISO800, DR400%, 120° panoráma, ktoru priamo spojil fotoaparát, simulácia filmu Velvia


Na porovnanie uvádzam ešte dve snímky. Prvý obrázok FujiX100, 1/15s, f5,6, ISO1600, DR400%, druhy je z bežného kompaktu strednej triedy s rovnakým nastavením. Jasne je vidieť rozdiel v dynamickom rozsahu...

 

DxO Mark testy
Na stránke http://www.dxomark.com/index.php si môžete pozrieť testy fotoprístrojov. Ja som vám v dolnom obrázku pripravil vyber toho najzaujímavejšieho. Prvé tri prístroje sú hore popisované.

 

Na záver ešte uvediem praktické doporučenie a potrebné vybavenie na tvorbu nielen HDR fotografie.

Analógova cesta
Pri použití analógovej zrkadlovky platia tie isté pravidlá ako budú nižšie rozpísané pre DSLR. Pri výbere negatívneho filmového materiálu je istá výhoda priaznivejšej tzv. „S“ krivky na dynamický rozsah ako u lineárnej krivky digitálnych čipov. Pri vytváraní samotných HDR snímok používajte negatívny materiál a následne ho kvalitne zoskenujte na požadované rozlíšenie. Výhodou bude skenovanie na bubnovom, alebo inom špecializovanom skenery, ktorý ma vyššie rozlíšenie, precíznosť a väčšiu densitu ako bežné stolné skenery. Po zoskenovaní série snímok použite ich presné spasovanie a orezanie na identický rozmer. Pri importe do HDR software budete musieť pravdepodobne zadať hodnoty korekcie EV ručne. Ostatný postup je totožný s dole popísanými postupmi.


Digitálne kompakty
Aj keď to vypadá, že hlavný prúd patrí fotoaparátom typu jednooká zrkadlovka, majitelia kompaktných digitálnych fotoaparátov preto nemusia smutne vešať hlavu. Dnešné kompaktné prístroje majú množstvo pokrokových technológií a funkcií mnohokrát sa rovnajúcim svojim väčším bratom – zrkadlovkám. A sú aj také, ktoré tých funkcií mnoho nemajú. Každý výrobca si vytvára svojsky svoje porfólio produktov. Preto sa obmedzíme na popisovanie funkcií a postupov pre digitálne jednooké zrkadlovky (DSLR), ktoré prevzali poväčšinu funkcií a spôsob ovládania od svojich analógových predchodcov. Väčšina uvedených doporučení a postupov, s malými obmenami, záleží model od modelu, platí aj pre majiteľov v mnohom určite progresívnych digitálnych kompaktov. 

Digitálne jednooké zrkadlovky a ich vybavenie
Ako iste tušíte pri zhotovovaní HDR snímok lepší výsledný efekt dosiahnete s použitím kvalitných digitálnych jednookých zrkadloviek. Uvedieme si niekoľko základných doporučení ako dosiahnuť čo možno najlepšie výsledky vašej práce. Niektoré z rád budú možno vyznievať direktívne, ale vedzte, že sú uvedené v dobrej viere.
Bez kvalitného statívu s dobrou upínacou hlavou, ktorá by tlmila mikrorozkmit fotoaparátu pri bracketingu a bez drôtenej spúšte, či inej formy diaľkového ovládania DSLR, to ani radšej neskúšajte, určite by ste neboli potešení neostrou snímkou zapríčinenou rozkmitom statívu vinou jeho malej tuhosti či vašej ruky mačkajúcej spúšť. Aj keď to znie trochu rezolútne a niektoré programy zvládnu spasovanie posunutých obrázkoch presne na seba, avšak pri dlhších expozičných časoch, či dlhšom ohnisku objektívu vám žiadny program nepomôže.
Prioritou snímania je, aby medzi jednotlivými obrázkami ubehol čo najkratší čas. Dnes sú na trhu DSLR, ktoré zvládajú aj 10 snímok za sekundu... Toto pravidlo rýchleho snímania však samozrejme platí pri dynamicky sa meniacich scénach ako je krajina (oblaky, listy stromov...), pri statických scénach je to nepodstatné.
Podstatné však je mať kvalitný objektív, najlepšie tzv. pevné sklo, fotografovať na jeho najlepšiu clonu, čo sa dá jednoducho otestovať. Vtedy si zaručíme čo najlepšiu kresbu vašej snímky. To zvlášť platí pre krajinársku fotografiu, kde je schopnosť objektívu vykresliť detaily nenahraditeľná. Kvalitný objektív je značná investícia, ale zvážte aj nasledovné, ak vám pri bežnej fotografií objektív vinetuje, tak si predstavte, že pri generovaní HDR, dajme tomu, zo siedmych expozícií, bude výsledná snímka vypadať, ako keby ste ju fotografovali cez kľúčovú dierku. Čo možno aj na prvýkrát poteší nevšedným vzhľadom, ale neskôr vám zabezpečí vynútenú prax retušovania v bitmapovom editore...  A jedna malá rada na viac. Dajte si prosím dole včas krytku objektívu pred exponovaním záberu, neraz sa mi to stalo. Pri dlhšom vyčkávaní na vhodný okamih západu Slnka, samozrejme so zaštupľovaným objektívom, je skoro nepísaním pravidlom, že v pravý čas urobím prvú sériu expozícií krytky objektívu... 

Kresba objektívu sa dá otestovať napríklad  skušobným obrazcom (ISO 12233), ktorý určite nájdete na internete. Pri testovaní postupne skúšame exponovať snímky od úplne odcloneného objektívu a postupne pricloňujeme až po najväčšiu možnú clonu objektívu. Zábery porovnáme a zistime pri ktorej clone máme najlepšiu kresbu objektívu. Pri kvalitných objektívoch to zväčša býva clona okolo f 8 až f 11, ale to záleží hlavne od kvality skla a spracovania objektívu. Profesionálne objektívy dokážu pekne kresliť aj pri clone f 3,5.  Istotu však získate horeuvedeným testom. Ďalej si treba uvedomiť, že iba naozaj solídne objektívy majú rovnakú kresbu od stredu ku krajom. Kraje mávajú znateľne horšiu kresbu, takže aj keď zistíte, že vám stred objektívu kreslí dobre pri nižšej clone, budete možno musieť urobiť kompromis a trochu pricloniť, aby ste zlepšili kresbu okrajov. Ale ako som uviedol, to záleží objektív od objektívu.

Dynamický rozsah môžete zvýšiť už aj správnym použitím prechodového ND filtra napríklad na svetlú oblohu, takže sada filtrov vo vašej fotobrašne si určite nájde uplatnenie. Väčšina fotoprístrojov je vybavená bleskom, ktorý na prípadné dosvietenie objektu v popredí postačí. Samozrejme, pokiaľ budete častejšie fotografovať, tak externé blesky či odrazová plocha bude zaiste súčasťou vášho vybavenia.
Nepoužívajte lacné filtre, ktoré vinetujú, fotoaparát so zaprášeným snímacím čipom, alebo poškrabaný či inak opticky nečistý objektív. Musíte si uvedomiť, že pri tvorbe HDR fotografie sa snímky skladajú na seba a všetky chyby a defekty optickej cesty sa znásobia. Pamätajte, že pravidlo znásobenia obrazových defektov platí aj v prípade, pokiaľ by ste skladali na seba JPEG súbory obsahujúce obrazové artefakty, zapríčinené daným vyšším stupňom kompresie.
Vaša fototaška by mala obsahovať aj základné vybavenie na možnú údržbu a čistenie optických častí v teréne ako je fúkací balónik, jemná mikrovláknová handrička, prípadne vatové paličky a 5ml fľaštičku s čistým etylalkoholom.

Software pre tvorbu HDR.
Čo budeme potrebovať na úspešné spracovanie HDR obrazu? Predovšetkým ste určite k svojej digitálnej zrkadlovke dostali program na spracovanie RAW súborov. Ak chcete fotiť iba v JPEG formáte, tak ho nepotrebujete. Ďalej potrebujete nejaký schopný bitmapový editor. Doporučujem freeware Gimp (http://www.gimp.org), osobne ho často používam a na túto prácu stačí. Samozrejme ak vlastníte Photoshop použite ho. A to najhlavnejšie je program na spojenie viacnásobnej expozície, teda program na tvorbu HDR fotografií. Existuje už pestrá paleta software na spracovanie HDR fotografií. Pre potreby tejto knihy sme vybrali nasledovné programy na spájanie vašich snímok do HDR fotografie. Ako výber za najvhodnejšie programy považujem Photoshop (http://www.adobe.com), ďalej asi najpopulárnejší komerčný program PhotomatixPro (www.hdrsoft.com) a druhý bezplatný Picturenaut (http://www.picturenaut.de/).
Môžeme si položiť otázku: Čo vlastne získame HDR technológiou spracovania obrazu? No predovšetkým lepšie podanie kontrastu a tonality snímky, širší rozsah farieb a lepšie prekreslenie detailov scény. Na druhej strane neduhom HDR snímky, v jej následnej LDR verzii, môže byť aj zvýšený obrazový šum, preto foťme na čo najnižšom ISO. Nárast šumu napr. z Nikonu D200, však nie je nijak dramatický, pri výstupe na offset nie je badateľný.

HDR triezvo
Tvorba HDR pomocou sériového snímania má najväčšie uplatnenie v statických scénach pri fotografovaní interiérov, exteriérov a pri krajinnej fotografii. Akýkoľvek väčší pohyb na scéne má za následok vznik duchov či rozmazaných častí obrázku. Najlepšie podmienky na tvorbu efektných obrázkov vznikajú tesne pred, počas a kúsok po východu a západu Slnka, za súmraku, či pri výskytu ťažkých búrkových mrakov. Dalo by sa povedať, že vždy, keď sa lámu svetelné podmienky. Vzhľadom na techniku, ktorú budete pravdepodobne používať, najmenší vizuálny efekt zaznamenáte pri plnom dennom osvetlení. Značný vzniklý šum za hlbokej noci tiež nepridá na kráse vašej snímky. Počet snímok, a tým spojený rozsah odstupňovania EV v bracketing režime, je vhodné voliť uvážene podľa daných svetelných podmienok. Môžete si vytvoriť cvičné obrazy, kde postupne budete spájať 3, 5, 7, 9 či viac snímok a získate tak vlastnú skúsenosť.
Cielene a s citom používajte modifikátory v HDR programoch. Nie je životne nevyhnutné použiť všetky funkcie na doraz, prípadne sa snažiť pridať ešte +1 k danej maximálnej hodnote. Určite nepoteší tvrdo vymapovaná a synteticky vysaturovaná snímka poludňajšej krajiny. Samozrejme opäť sa vraciam k tvrdeniu, záleží na zámere autora akým spôsobom chce zvýrazniť náladu v krajine či svoje emócie vložené do snímku. Vtedy ide reálnosť takpovediac bokom...
Aj v mojej galerií uvidíte reálne i nereálne spracované vizuálne záznamy fotografovaných scén. Snahou je ukázať možnosti práce s obrazom pri zachovaní určitej, aspoň malej miery, primeranej ladnosti fotografie.  Samotné snímky je možné rozdeliť na dokumentárne a umelecké. Pri tých prvých je cieľom výslednú fotografiu priblížiť k fyziologickému videniu sveta ľudským okom a tým čo možno najreálnejšie interpretovať danú scénu. Pri druhej alternatíve nám program pri spracovaní obrazu ponúka silný nástroj, ktorý z miestneho ošumelého lesíka môže vytvoriť atmosféru elfského lesa, či mimozemskej krajiny, alebo oku lahodiace impresionistické dielo...
Želám vám dobré svetlo pri vašej tvorbe ale i v živote!

(c)2011  abphoto.sk